V jari 2017 sme od sestry Blaženky Kozolkovej Blažky z Volkoviec dostali k dispozícii jej diplomovovú prácu o histórii skautingu v Zlatých Moravciach. V jeseni nám sestra Blažka potvrdila, že diplomovú prácu môžeme zverejniť na týchto stránkach, aby bola k dispozícii a slúžila tak aj ďalším záujemcom o históriu skautingu v Nitre a blízkom okolí. Ďakujeme.
Nech sa páči, príjemné čítanie.
aplikácia témy na vyučovaní dejepisu
Diplomová práca sa zaoberá mládežníckou organizáciou – Slovenský skauting, od jej vzniku až po súčasnosť v regióne Zlaté Moravce. Hlavným cieľom práce je oboznámiť žiakov deviateho ročníka základnej školy o jeho prínose pre vybraný región na konkrétnom príklade vychádzky k pamätníku T. G. Masaryka, ktorí dali postaviť skauti v medzivojnovom období. Sekundárnym cieľom je porovnať situáciu po roku 1938 a následnú transformáciu do Hlinkovej mládeže. Práca je rozdelená do troch kapitol. V prvej kapitole je opísaná história skautského hnutia vo svete a regióne, ich symboly, ktoré sa následne porovnávajú so symbolmi Hlinkovej mládeže. Druhá kapitola sa zaoberá regionálnymi dejinami, ich významu v dejepisnom vyučovaní, vychádzkou ako vyučovacou formou a pamätníkom ako historickým prameňom. Záverečná kapitola je praktická časť, ktorá obsahuje konkrétny návrh vychádzky s pracovným listom ako aj úvodnú hodinu a hodinu po vychádzke.
Úvod
Človek je tvor spoločenský a rád sa združuje do rôznych zoskupení, spoločenstiev, kde nachádza podobne zmýšľajúcich ľudí. Nezáleží na to, či je dieťa a či dospelý, potrebuje sa niekde realizovať. Mojou súčasťou života, kde sa ja môžem realizovať, je mládežnícka organizácia, skauting, ktorú som si zvolila za tému diplomovej práce. Skautská organizácia je súčasťou zlatomoravského regiónu už dlhé roky a aj napriek niekoľkým zákazom, pokračuje v tradícii a snaží sa naďalej vychovávať plnohodnotných mladých ľudí pre spoločnosť. Avšak povedomie medzi skautmi a verejnosťou o histórii skautingu je malé a práve na toto som sa chcela diplomovou prácou zamerať. Mojou ambíciou bolo ukázať cieľovej skupine, že aj v zlatomoravskom regióne vyrástli či pôsobili významné osobnosti skautingu a tým prispeli k jeho rozvoju. Zároveň som chcela nastoliť diskusiu, ako môže politická moc zneužiť ušľachtilé myšlienky na vlastné propagandistické ciele.
Cieľom diplomovej práce je návrh vychádzky k pamätníku T. G. Masaryka, ktorý postavili skauti z regiónu, kde sa žiaci deviateho ročníka základnej školy zúčastnia rekonštrukcie jeho odhalenia. Zámerom vychádzky je spoznať čelných predstaviteľov skautského hnutia v Československu, ktorí sa tejto slávnosti zúčastnili a zistiť podrobnosti výstavby pamätníka pod zrúcaninami hradu Hrušov. Sekundárnym cieľom je porovnať a kriticky zhodnotiť situáciu po roku 1938 a následnú transformáciu mládežníckych organizácii do Hlinkovej mládeže.
Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvé dve kapitoly sú teoretické a záverečná, tretia, zahŕňa praktický návrh vychádzky v kombinácii s úvodnou hodinou a hodinou po vychádzke. V prvej kapitole sa zaoberám históriou skautského hnutia vo svete, v Československu a v regióne Zlatých Moraviec. Zároveň objasňujem symboliku skautingu aj v spojitosti s Hlinkovou mládežou, do ktorej skauti museli vstúpiť.
Druhá kapitola obsahuje teoretické poznatky využité v praktickej časti. Objasňuje význam regionálnych dejín v dejepisnom vyučovaní a zahŕňa informácie o vychádzke ako o vyučovacej forme, jej delenia a fázy. Takisto je zameraná na pamätník ako historický prameň a jeho využitie vo vyučovaní dejepisu.
Praktická časť, čiže tretia kapitola, je už samotný návrh dvoch vyučovacích hodín v kombinácii s vychádzkou. Zahŕňa úvodnú vyučovaciu hodinu, počas ktorej sa žiaci oboznámia s mládežníckou organizáciou – skautingom. Nasleduje vychádzka, kde sa žiaci zúčastnia rekonštrukcie odhalenia pamätníka ako reportéri a z ktorej budú mať ako výstup vytvoriť krátku reportáž do televízie alebo do školských novín. Vychádzať môžu z pracovného listu, ktorý vyplnia počas vychádzky a ten zároveň slúži ako fixácia učiva. Hodina po vychádzke je venovaná zhodnoteniu práce žiakov a zároveň nastoleniu nových otázok pre diskusiu, ako sa menili mládežnícke organizácie po zmene režimu v roku 1938.
Pri písaní práce som využívala dostupnú literatúru o skautingu, ktorú mi z väčšej časti sprístupnila Historická komisia Slovenského skautingu, hlavne brat Rastislav Lukáč (skautským menom Orol), prípadne súkromné archívy jednotlivých členov historickej komisie, najmä brata Jozefa Ozábala (skautským menom Ataše), ktorého starý otec bol školským inšpektorom v Zlatých Moravciach a mal siedmich synov zapájajúcich sa do skautskej činnosti. Časopisy Buď pripravený!, rôzne ročníky, sa nachádzajú v Skautskom múzeu Václava Rubeša v Ružomberku. Takisto som čerpala informácie zo skautských kroník či obecných kroník a monografií. Hlavným zdrojom poznatkov o pobytoch T. G. Masaryka v Topoľčiankach, ale aj o jeho pamätníku pod Hrušovom, je publikácia od miestneho historika Ondreja Valacha: Tomáš Garrigue Masaryk na Požitaví. Bežný život skautov a skautiek zo Zlatých Moraviec mi priblížili dokumenty nachádzajúce sa archíve v Horných Krškanoch, kde je uložená ich bežná korešpondencia či rôzne časopisy a fotografie. Dôležitým zdrojom informácii boli výročné správy zo štátneho reálneho gymnázia v Zlatých Moravciach, v ktorých viedli záznamy nielen o skautoch, ale aj Hlinkovej mládeži. Pre potreby porovnania skautingu a Hlinkovej mládeže som čerpala informácie hlavne z knihy Michala Millu Hlinkova mládež. V metodickej a didaktickej časti som využívala literatúru z oblasti všeobecnej didaktiky a didaktiky dejepisu. Vychádzala som hlavne z Příručky ke studiu didaktiky dějepisu od Labischovej a Grácovej.
Základnou metódou pri písaní práce bola heuristika, kedy som zhromažďovala údaje a obrazový materiál. Postupnou analýzou jednotlivých prameňov som selektovala dôležité informácie pre potreby diplomovej práce. Spomedzi všeobecných informácii o skautingu a Hlinkovej mládeži som vyberala tie, ktoré sa venujú regiónu Zlatých Moraviec, prípadne sú s ním nejako späté. V praktickej časti som nadobudnuté poznatky a vedomosti aplikovala na konkrétny príklad vychádzky a vyučovacích hodín. Žiaci by tak mali získať komplexný pohľad na mládežnícku organizáciu v medzivojnovom období a následnú transformáciu počas vojny. Z didaktických metód využitých počas hodiny či exkurzie som využila metódu brainstormingu, informačno-receptívnu metódu, indukciu pri uplatňovaní regionálnych dejín na národné dejiny, diskusiu, či metódy podporujúce kreativitu študentov, ako napríklad tvorba reportáže a článku do časopisu. Ako pomôcky pre konkretizáciu učiva budem využívať powerpointovú prezentáciu, prácu s fotografiami, prácu s videom, prácu s hmotným prameňom – pamätníkom, pracovný list či prácu s dobovou tlačou.
Najväčším problémom pri písaní práce bolo zhromažďovanie informácii, ktoré sa konkrétne venovali skautingu v zlatomoravskom regióne. Ak boli nejaké zmienky z medzivojnového obdobia, väčšinou sa zameriavali na tú istú udalosť, a to odhaleniu pamätníka T. G. Masarykovi pod Hrušovom. Hoci v archíve v Horných Krškanoch je aj fond týkajúci sa skautiek v Zlatých Moravciach, mnohé z dokumentov boli pre potreby práce nepoužiteľné. Napriek tomu som sa snažila vybrať zaujímavé informácie a vyskladala som z nich dve vyučovacie hodiny v kombinácii s vychádzkou.
Celú diplomovú prácu sestry Blažky si môžete stiahnuť tu...